História ohňostrojov

Ohňostroje nie sú iba záležitosťou niekoľko posledných desiatok rokov, ale majú za sebou možno až nečakane dlhú históriu. Najzaujímavejšie úlomky z histórie ohňostrojov sa môžete dočítať v nasledujúcich odstavcoch.

História ohňostrojov je spojená z históriou čierneho, respektíve strelného prachu. Zrejme prvá zmienka je datovaná na prelom nášho letopočtu, keď sa v Číne používa k lekárskym účelom zmes liadku a síry, teda základnej substancie strelného prachu.

Ale už za dynastie HAN (206–220 pred našim letopočtom) slúžil k výrobe petard bambus, ktorý sa upravoval (zrejme pražením). Takto upravený bambus (známy ako "bian pao") dokázal vydávať veľký hluk, ktorý slúžil k zaháňaniu zlých duchov. Južná a severná dynastia (420–581 nášho letopočtu) nevyužívali petardy jedine k zaháňaniu zlých duchov, ale tiež pri modlitbách za šťastie a prosperitu.

Vynález strelného prachu a prvého skutočného ohňostroja je spojený s Čínou i keď by sa mala brať do úvahy i India. Niektorý historici veria, že čierny prach a s ním spojené ohňostroje boli vynájdené za dynastií SUI a TANG (581–907 nášho letopočtu), zatiaľ čo iný sa domnievajú, že ohňostroje neboli až do doby južnej dynastie SONG (10. století). Prvým menovaným dávajú zrejme za pravdu zápisky čínskeho alchymistu Suň S'-miao, ktorý v rokoch 682 popísal veľmi intenzívne horiacu zmes síry, liadku a dreveného prachu, teda strelný prach. Obdobný popis sa opäť v Číne datuje do roku 808 (zhruba v tejto dobe sa údajne začal strelný prach využívať tiež k vojenským účelom).

Presný dátum vynálezu strelného prachu už pravdepodobne nezistíme, avšak od tejto doby akákoľvek udalosť – napr. narodenie, smrť, svadba, korunovácie, oslava Nového roka sa stali podnetom pre "pyrotechnikov".

Mimo čínske územie však informácie o strelnom prachu a ohňostrojoch prenikali veľmi pomaly. Znalosť výroby strelného prachu prešla z Orientu najprv do Byzancie a až neskôr v 13. storočí do ostatných štátov Európy. Napríklad iba v jedinej z kronik zo 14. storočia kronikár pripisuje freiberskému mníchovi Bertholdu Schwarzovi "vynález strelného prachu". Prvá zmienka o výrobe strelného prachu v Čechách je z roku 1432, hlavnou surovinou bol samozrejme sanytr (liadok draselný).

V Čechách sa usporadúvalo najviac ohňostrojov pravdepodobne za vlády Rudolfa II. Habsburského (1552–1612). Rudolf II., známi tiež ako "vladár alchymista", zhromaždil u svojho dvora mnoho alchymistov, vedcov, maliarov a sochárov z celého sveta, ktorí, mimo iné, robili chemické pokusy a zostavovali ohňostroje. Známou osobnosťou v tomto oboru bol napríklad maliar a sochár Giuseppe Arcimboldo.

Samozrejme znalosť výroby strelného prachu a výroby ohňostrojov sa rýchlo šírila a rovnako ako v Číne i tu nemohol ohňostroj chýbať u žiadnej významnej udalosti alebo zábavy šľachty.

Do Ameriky zo sebou priviezli svoje nadšenie pre ohňostroje prví prisťahovalci. Ohňostroje a čierny prach (jedna zo súčastí strelného prachu) bol využívaný už dlho pred americkou vojnou za nezávislosť. Napríklad zajímavé, že úplne prvá oslava Dňa nezávislosti sa konala v roku 1777, teda šesť rokov pred tým, než samotná vojna za nezávislosť skončila. A ohňostroje boli samozrejme súčasťou týchto osláv. Takisto v roku 1789 bola inaugurácia George Washingtona doprovodená ohňostrojovou show a obľuba hluku a farieb pretrvala až do dneška...